Často počujeme alebo čítame, že vyhľadať psychologickú pomoc nie je žiadna hanba, ale málokedy sa dozvieme aj dôvody, prečo je to tak.
Medzi širokou verejnosťou často prevládajú presvedčenia a názory, ktoré sa nezakladajú na pravde. Často sú to ťažko odstrániteľné pozostatky predsudkov, nevzdelanosti, bigotnosti, arogancie, mizogýnie (nenávisť alebo pohŕdanie ženami) alebo iného z psychologického hľadiska zlého zdravotného stavu. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že by mali byť schopní sami vyriešiť všetky svoje problémy. Ak to nedokážu, považujú to za slabosť a sami seba vnímajú ako menejcenných.
Psychoterapeut je odborník
O psychoterapii takisto existujú mylné predstavy. Je poznačená stigmou strachu, ktorí ľudia majú z ošetrenia u lekára. Všeobecne totiž platí, že väčšina ľudí cíti slabosť, neistotu alebo rozpaky, keď má pri nejakom medicínskom probléme vyhľadať pomoc. Zároveň im je však jasné, že zdravotné problémy vyžadujú pomoc vysoko kvalifikovaných odborníkov, ktorí strávili roky štúdiom a následnou praxou vo svojom odbore. Rovnaká logika by sa mala vzťahovať aj na psychické problémy, pretože práve tak ako lekári, aj terapeuti majú za sebou mnoho rokov tréningu. Ak teda nie je žiadnou hanbou pri bežných zdravotných problémoch zájsť k lekárovi, nie je žiadnou hanbou pri psychických ťažkostiach vyhľadať psychológa. A tak ako laik nemá vzdelanie v oblasti medicíny, takisto mu môžu chýbať odborné znalosti, ktorými disponuje profesionál v oblasti duševného zdravia.
Nikto nevie všetko
Dokážete vyčistiť vstrekovače benzínu, vymeniť vodomer alebo narovnať zuby? Ovládali ste inštinktívne trigonometriu alebo násobilku? Vedeli ste hneď čítať? Potrebovali ste niekoho, kto by vás tieto veci naučil? Mali ste pri takomto človeku pocit menejcennosti kvôli tomu, že ste ho potrebovali, aby vás to naučil? Nie, nenarodili sme sa s tým, že všetko vieme. Je toho veľa, čo sa musíme učiť od ostatných, či už z kníh, ktoré napísal niekto iný, z videí nahraných inými ľuďmi, alebo osobným kontaktom s druhým človekom. Nie je hanbou niečo nevedieť. Práve naopak – keď niečo nevieme, je prirodzené hľadať odpovede.
Len pre ľudí s vážnymi problémami?
Niektorí ľudia sa domnievajú, že im musí byť diagnostikovaná psychická porucha, aby mohli vyhľadať terapiu. Výskum napríklad ukázal, že väčšina párov čaká približne šesť rokov, kým sa im dostane pomoci. Avšak čakanie ešte zhoršuje problémy a tie sa potom oveľa ťažšie rozpletajú a riešia.
Na terapiu môžu prísť ľudia, ktorí sa chcú vyrovnať s nepokojom, vzťahmi, stresom, smútkom, alebo aby zistili, kto sú a naučili sa žiť naplno. Chcieť žiť lepšie predsa nie je žiadna hanba.
Nie slabosť, ale sila
Mať emocionálne alebo kognitívne problémy, nevedieť ich vyriešiť a vyhľadať pomoc odborníka sa v spoločnosti často vníma ako prejav slabosti. Ale je to práve naopak. Hľadať podporu a odpovede znamená, že podnikáte nejaké kroky. Za žiadosťou o pomoc je často viac sily, než za pasívnym čakaním. Nezabúdajme, že tréneri, mentori a psychológovia stoja za úspechom mnohých špičkových atlétov, manažérov či nositeľov Nobelovej ceny.