Psychoterapeut je zväčša psychológ (alebo psychiater), ktorý sa zaoberá štúdiom a liečbou psychických porúch, ako aj iných duševných problémov, pričom využíva rôzne psychologické metódy. Psychoterapeut okrem vysokoškolského štúdia absolvoval aj dlhodobý psychoterapeutický výcvik (alebo je jeho študentom, ktorý pracuje pod supervíziou) vo vybranom psychoterapeutickom smere a zároveň aj postgraduálne vzdelávanie z klinickej psychológie – psychológia a psychodiagnostika duševných porúch.
„Chvála psychoterapie,“ ako povedal Irvin Yalom.
Psychoterapia (psychologické sedenie) je forma liečby psychických ťažkosti od životných kríz cez traumatizácie až po depresie či psychotické stavy. V konečnom dôsledku je vždy o osobnostnom rozvoji, ktorý človeka obohacuje a umožňuje mu prekonávať vlastné obmedzenia. Psychoterapia napomáha k sebapoznaniu a tiež k porozumeniu vlastného správania, konania, prežívania, vlastných myšlienok či emócií. Psychológ v terapii využíva rôzne techniky a metódy na zefektívnenie klientovho života.
Všetky tieto metódy spája pravidelná, systematická interakcia terapeuta a klienta. Na prvých stretnutiach sa kladie dôraz na vytvorenie bezpečného a dôverného vzťahu, aby mal klient priestor otvoriť sa. Terapeut počas spoločných sedení v dôvernom vzťahu obracia klientovu pozornosť do jeho vnútorného prežívania, aby mu pomohol k spoznaniu seba samého a taktiež porozumeniu, a tým k obohateniu jeho života. Je však dôležité podotknúť, že psychoterapia je vždy o dvoch ľuďoch. Klient by nemal očakávať od terapeuta, že všetku prácu urobí za neho (ani to nie je možné), a na druhej strane terapeut by nemal nechať všetko na klientovi. Vzájomný vzťah je kľúčový v celom terapeutickom procese už od spomínanej dôvery cez spoluprácu, otvorenie sa či konfrontovanie sa s vecami, ktoré možno nie sú vždy príjemné.
Ako psychologické sedenie vyzerá
Prvé sedenie 90 minút – úvodné (spoznávacie) stretnutie. Terapeut sa predstavuje klientovi, oboznamuje ho s organizačnými aspektmi psychoterapie, s terapeutickým procesom a metódami, s ktorými pracuje. Sedenie je vo forme predstavenia sa jednej aj druhej strany a taktiež o samotnom zosnímaní problému klienta, ktorý ho privádza na psychoterapiu. Terapeut si vytvára psychologický obraz o živote klienta, ktorý si následne dopĺňa na ďalších stretnutiach. Kľúčovým aspektom prvého stretnutia je vytvorenie terapeutického vzťahu.
Každé ďalšie sedenie 60 minút – pokračovanie terapeutického procesu, počas ktorého si klient sám určuje tempo a tému sedenia. Na nasledujúcom stretnutí sa zväčša pokračuje v rozpracovanom probléme. Terapeut klienta usmerňuje, zrkadlí mu správanie a učí ho rozumieť sebe samému a svojim vnútorným procesom. Podporuje klienta v jeho rozhodnutiach, a to po dôkladnom zvážení dôsledkov, ktoré z daného rozhodnutia môžu vyplývať.
Dĺžka stretávania sa počas terapeutického procesu závisí od závažnosti problému klienta a od jeho prístupu k terapeutickému procesu – od jeho otvorenosti, dôvery k psychoterapeutovi, osobnosti a v neposlednom rade od miery odhodlania konfrontovať sa možno aj s nepríjemnými témami.
Najčastejšie obavy, predsudky, nezrovnalosti zo strany klienta
Obavy
Označenie za „blázna“
Mnoho ľudí prichádza so silnou obavou z odsúdenia už len kvôli vzniknutým psychickým ťažkostiam. Je dôležité si uvedomiť, že každý z nás sa môže dostať do stavu, keď si „nevie rady“ na základe rozmanitých životných okolností. Občas sa každý človek cíti zle. A kontaktovať osobu, ktorá je objektívna, vyškolená a kompetentná na podporu počas takýchto stavov, nie je bláznovstvo, ale odmenou pre samého seba.
Čo ak mi to nepomôže?
Pokiaľ je klient motivovaný a chce spolupracovať, vytvorí sa dôverný a bezpečný vzťah a nie je dôvod mať obavy z neúčinnosti terapie.
Obava, že sa dozviem o sebe niečo, čo nechcem vedieť.
V terapeutickom procese si klient prechádza rôznymi zážitkami. Je možné, že sa objaví niečo, s čím nie je stotožnený, ale nikdy to neprichádza v období, keď na to jeho osobnosť nie je pripravená. Nebojte sa vecí, ktoré sa vám nepáčia, je to energia, ktorú v konečnom dôsledku viete využiť vo svoj vlastný prospech a rozvoj.
Obava, že ma psychológ hneď prečíta.
Psychológ pracuje s neverbalitou, čo sa považuje za pozitívnu kompetenciu, ktorá býva mnoho krát veľmi nápomocná v terapeutickom procese. Psychológ však nie je schopný čítať myšlienky, skôr vás podporí vo vyrozprávaní vášho životného príbehu.
Predsudok
Vek (pohlavie) terapeuta
Neraz sa stretávame s predsudkom, že príliš starý terapeut je neflexibilný a príliš mladý je neskúsený. Skúste sa otvoriť možnostiam, ktoré sa vám ponúkajú a sami si utvorte názor na terapeuta bez zovšeobecňovania. V psychoterapii je kľúčový vzťah, ten tvorí osobnosť terapeuta, nie jeho vek.
Psychoterapeut ani psychológ neradia.
Mnoho klientov si prichádza do psychoterapie po rady. Dôležité je si uvedomiť, že psychológ nie je radca. Psychológ odporúča alebo usmerňuje, neradí. Z latinčiny psychológ znamená aj „zbrojnoš“. Vy ste tí na koni, my sme tí, ktorí vám podávajú vaše zbrane (zdroje), kým sa ich nenaučíte používať sami.
Nezrovnalosti
Bude o tom záznam?
Pokiaľ je klient hospitalizovaný (liečebňa, psychiatria, psychiatrický stacionár alebo vedený v psychiatrickej ambulancii), teda je v nejakej inštitúcii, ktorá sa radí ako zdravotnícke pracovisko (a tým sa klient stáva pacientom), zo zákona vychádza nutnosť vedenia záznamu vo forme chorobopisu (zdravotný záznam). Ak navštevujete psychoterapeuta alebo psychológa v súkromnej ordinácii, zväčša si záznam vedie len pre svoje profesijné účely. Takýto záznam nemá právo bez vášho súhlasu poskytnúť iným zložkám, pokiaľ nejde o závažný trestný čin. V obidvoch prípadoch sa môžu poskytnúť údaje iným osobám len s vaším súhlasom.
Psychoterapeutické smery, v ktorých máme psychológov poskytujúcich terapeutické služby.
Procesorientovaná psychoterapia (POP)
Cieľom je podpora komplexnosti ľudských skúseností a zážitkov, aby mohli byť rozvinuté ako podstatná časť ľudského bytia. Zameriava sa hlavne na „procesy“ v jedincovi a jeho okolí. POP pracuje s klientom na všetkých úrovniach psychiky, s emocionalitou, racionalitou a v terapii vo vysokej miere dáva dôraz na neverbalitu. V konečnom dôsledku sa snaží naviesť a naučiť klienta k samostatnej práci na sebe, k porozumeniu si, a tým sa stať nezávislým od terapeuta. Na rozdiel od iných psychoterapeutických smerov sa usiluje oceniť problémy, ktoré sa javia ako potenciálne zmysluplné. Kľúčovým je tu zachytiť proces, ktorý sa práve deje a taktiež pracovať so „snovým telom“, ktoré je pre POP srdcom našej psychiky.
Psychodynamická psychoterapia/ hlbinná psychoterapia
Cieľom je pomôcť klientovi pochopiť súvislosti a motívy, ktoré sú menej uvedomované alebo úplne nevedomé. Podstatou je teda poznanie osobnosti a jej vzťahov ako vnútorných príčin aktuálnych problémov. Nezameriava sa len na racionálnu časť ľudskej psychiky, ale pracuje taktiež s emocionalitou. Terapia sa zameriava najmä na klientove aktuálne a minulé vzťahy, zážitky a životné situácie, ktoré predchádzali ochoreniu a mohli ovplyvniť vznik poruchy alebo psychických problémov. Od iných psychoterapeutických smerov sa líši v snahe o komplexné uchopenie problému a využitie uvedomených aspektov v prospech klienta.
Najčastejšie využívané techniky v psychoterapii pri uvoľňovaní napätia.
Relaxácia
Relaxácia je metóda prislúchajúca zväčša všetkým terapeutickým smerom. Pod týmto pojmom rozumieme nácvik fyzického a psychického uvoľnenia. Spolu so správnym dýchaním je najúčinnejšia metóda na neutralizovanie stresu. Relaxácia nerieši naše problémy a starosti, ani neodstráni negatívne spomienky z nášho podvedomia. Znižuje ich negatívny náboj a napomáha k citovej vyrovnanosti alebo „oddýchnutiu si“.
Imaginácia
Spôsob denného snenia ovplyvnený psychológom, prostredníctvom ktorého sa dokážeme spojiť s našimi vnútornými zdrojmi, silami alebo vlastnosťami. Napomáha k sebapoznávaniu, adekvátnej sebareflexii, vedie k osobnostnému rastu a následnej zrelosti osobnosti. Prostredníctvom imaginácii sa pracuje s ich symbolikou, ktorá je veľmi podobná snovým symbolom.